Obsah článku
Populárne indické letné básne
Prišlo indické leto -
Dni rozlúčkového tepla.
Zohriate neskorým slnkom
V trhline ožila moucha.
Slnko! Čo je krajšie na svete
Po chladnom dni? ..
Pletená priadza z pavučiny
Otočil sa okolo feny.
Zajtra prší rýchlo dážď
Zamračené slnko.
Strieborné pavučiny
Zostávajú dva alebo tri dni na život.
Škoda, jeseň! Dajte nám svetlo!
Chráňte pred zimnou temnotou!
Ľutujeme, indické leto:
Tieto pavučiny sme my.
* * *
Jeseň v tajge stúpa po horách.
V listnatej kríze, za úsvitu ...
Sledujte, ako horí oheň
Zlaté a karmínové stromy.
Prejdite tónom dechtu trávy,
U brezy v sieťach webu
A horieť drahokamami v žltom liste
Jasne červené trsy horského popola.
Čoskoro hus prchne,
Ale veríme starým znameniam,
Aké vtáčie kvety na jeseň
Našťastie pre toto indické leto.
Ostražitá temná horská dolina
V tichu malachitských borovíc.
Znova choďte do lesa
Chmeľ jesenné opitý los.
Hviezdy sa zlomia a spadnú do tajgy
Budeme čakať na úsvit okolo ohňa ...
Vezmem tvojim perám chuť popola z horského popola
Ako pripomienka indického leta.
* * *
List ríbezle je drsný a handričkou.
V dome zvoní smiech a sklo
V tom skartovali, kvasili a korili,
A klinčeky sú vložené do marinády.
Les sa vrhá ako posmech
Tento hluk na prudkom svahu
Kde je lieska spálená na slnku
Ako horiace oheň.
Tu cesta klesá k lúču
Tu vyschli staré naplavené drevo,
A mozaika jesene je škoda
Všetko zametanie do tejto rokliny.
A skutočnosť, že vesmír je jednoduchší
Čo si mazaný myslí inak
Aký háj je spustený do vody
Čo všetko končí.
Je zbytočné tlieskať očami
Keď je všetko spálené pred vami
A jesenné biele sadze
Web vytiahne okno.
Priechod zo záhrady v plote je prerušený
A stratil sa v breze.
V dome je smiech a ekonomický náboj,
Rovnaký hluk a smiech v diaľke.
* * *
Vzdialené hviezdy studené kvapky rosy
Ako drahokamy v zamatovom nebi.
Mrazivý tras sa chveje
Alarmujúco prázdny les je tichý.
Denná obloha bola popol a vyblednutý
Pôda je pokrytá mŕtvym listom.
Ako dlho obviňujú sucho a peklo?
A opäť stáda vtákov nad hlavou.
Priehľadná sieť z vlákien
Sušený strnisko sa skrútilo
A tichý lúč oranžového slnka
Vzťahuje sa na chladenú zem.
* * *
Páči sa mi chladný vzduch z guľatiny,
Tam, kde vonia smrek, mach a voda.
V mojej duši je nepatrná úzkosť
Keď koza odlomí chodník.
Plachá osika opadáva listy,
Ďateľ pípne ako dirigent
A ako zabudnutý hlas cembala,
Neklidné jarné šepot.
A aróma ríbezlí je tak jemná
Takže prvé huby sú čisté,
A davy nedotknutej doliny,
Rovnako ako škriatok, chovaný ...
Silná nivyanka kvitne v omega
Nightshade, yarrow, crucifer ...
A les - ako roľnícka polovica prikývla -
Aké farby nie sú na stromoch!
Ah, indické leto, ruská maľba
S teraz vzácnym klinom žeriavov! ..
Na pavučine svieti na modro
Pripomenutie starej peria trávy.
Vonelo to teplo ako náklonnosť ženy,
Kalugnitsa kvitla v močiari,
A smrekovec je uctievaný, opatrný,
Dokončuje svoju činnosť v oblasti štartu.
* * *
Indické leto, Indické leto,
Láskavosť vody a svetla,
Vták siaha po zenite
Prelety zvonenia.
Indické leto, Indické leto,
Niekde sa stratila zima
Ponáhľajte sa
Za našim dvorom.
Indické leto, Indické leto,
Neskoro zahriate farby,
Rozliaty karmín
Do brezy paláca.
Indické leto, Indické leto
Na to zabudnem?
Červené lesy
Utečte k zázrakom ...
* * *
Nad tenkou vetvou euonymu
Nad blednutím lístia
Indické leto na chvíľu blikalo
Vďaka svojej rozlúčkovej kráse.
Takže žena, keď má štyridsať,
Alebo možno štyridsať päť,
Zrazu vzplane, akoby akoby bol hore
Pred jeseň, keď je preč.
* * *
Leto vyplávalo v žiari horského popola
Žeriavový klin sa topí na jasnej oblohe.
A v poštovej schránke pri vašej bráne
Odhodil jesenné žlté karty.
Fidget Wind - Dobrý poštár
Odešle a odošle telegramové okno javora.
Gossamers na slnko - istý znak;
Takže niekde v blízkosti indických letných prútikov.
Rovnako ako na jar, každý krík svieti,
A akoby ste mali chuť vzduchu.
A zlaté nite lietajú vo vetre
A žlté karty padajú na jeseň.
* * *
Staršie roky pokojná zábava
Z zmyslov sa nevyberá nič.
Na jeseň robím domácnosť -
Študujem, aby som žil na tejto hranici.
Indické letné vyhrievanie v teple
Strieborné pavučinové nite.
Jesenné slnko v jeho zenite
Ale stále pristáva.
Ticho. Každý krok v rade je počuteľný.
Divný smútok pred snehom.
Nebeská kupola, ktorá sa vznášala nad nami
Držal sa na tenkých vlasoch.
* * *
List ríbezle je drsný a handričkou.
Smiech a sklenené krúžky v dome
V tom skartovali, kvasili a korili,
A klinčeky sú vložené do marinády.
Les sa vrhá ako posmech
Tento hluk na prudkom svahu
Kde je lieska spálená na slnku
Ako horiace oheň.
Tu cesta klesá k lúču
Tu vyschli staré naplavené drevo,
A mozaika jesene je škoda
Všetko zametanie do tejto rokliny.
A skutočnosť, že vesmír je jednoduchší
Čo si mazaný myslí inak
Aký háj je spustený do vody
Čo všetko končí.
Je zbytočné tlieskať očami
Keď je všetko spálené pred vami
A jesenné biele sadze
Web vytiahne okno.
Priechod zo záhrady v plote je prerušený
A stratil sa v breze.
V dome je smiech a ekonomický náboj,
Rovnaký hluk a smiech v diaľke.
* * *
Prišlo indické leto -
Dni rozlúčkového tepla.
Zohriate neskorým slnkom
V trhline ožila moucha.
Slnko! Čo je krajšie na svete
Po chladnom dni? ..
Pletená priadza z pavučiny
Otočil sa okolo feny.
Zajtra prší rýchlo dážď
Zamračené slnko.
Strieborné pavučiny
Zostávajú dva alebo tri dni na život.
Škoda, jeseň! Dajte nám svetlo!
Chráňte pred zimnou temnotou!
Ľutujeme, indické leto:
Tieto pavučiny sme my.
* * *
Je čas prírody zvláštneho svetla,
Slabé slnko, najjemnejšie teplo.
Volá sa indické leto,
A v rozkošoch argumentuje samotná jar.
Už na tvári starostlivo sedí
Lietajúci, ľahký web ...
Oneskorené vtáky spievajú tak nahlas!
Ako nádherné a hrozivo horia záclony!
Silné sprchy už dávno zmizli
Všetko je dané do tichého a tmavého kukuričného poľa ...
Čoraz častejšie som z pohľadu šťastný
Ja som stále menej žiarlivá.
O múdrosti krásneho indického leta,
S radosťou vás prijímam ... A predsa,
Moja láska, kde si, no tak, kde si?
A háje sú tiché a hviezdy sú prísnejšie ...
Vidíte - je čas na hlad,
A zdá sa, že čas je večne rozdelený ...
... A až teraz chápem, ako na to
Milovať a ľutovať, odpúšťať a rozlúčiť sa.
* * *
Jasná obloha je krištáľovo
Počasie je trochu čerstvé
Príroda je smutná a smutná
A radostné a dobré.
Prechádzka po ceste sa zahreje
Úsmev jesenného neba
A mám rada indické leto
Ako ženy chodiace do lesa!
To neznamená, že slnko slabo svieti,
Ale koberec na lúke sa zmenil:
Už kvitnúce jesenné kulbaba,
A žltá púpava vybledla.
A je zbytočné sa na to sťažovať
Keď už hovoríme o jeseň, ktorý prišiel, -
Bezohľadné leto ma odmeňuje
Kulbaba sa darí až do novembra!
Básne o indickom lete a láske
Najlepšie básne o jesennom indickom lete
O čom ty, milenka, snívate
Tento veterný september?
Lietajúce vtáky
Alebo ako zvyčajne, ženy?
A keď sa rozhliadnete okolo
Z okna je krajina známa,
Vidíte tanec lístia
Alebo žena, ako obvykle?
Neboj sa, nebudem biť.
Raz ročne je to znamenie.
Ak vidíte ženy všade
Indické leto prišlo!
* * *
Indické leto s krátkou životnosťou
A jeseň si vyžaduje svoju vlastnú.
Aj keď sme zahrievaní láskou
Zatiaľ čo vy a ja sme sami
Nebojím sa trikovej zimy ...
Ako kúzlo, ako kúzlo
Poďte na môjho priateľa, dve polovice dychu
Pripojte sa jedným dychom.
Luxusný deň, zvuk flaute
A teplý vzduch je zamatový
A nechať predpovedanie odlúčenia
Neodlamujte posledný list.
* * *
Pred oknom bol zlacený kopec
V dažďovej kvapke, ktorá je obliekaná.
S ovocím, chmeľom, mladým vínom
Indické leto prichádza samo o sebe.
Teplo prešlo cez horský priesmyk
A ráno predvídame vánice,
Frost prudko klesol
Duby, gaštany, smrek.
Ale mráz sa zatiaľ drží
Ľahnite si na strieborno-modré ihly.
Z hora vykukuje malé slnko
Mráz sa rozsvieti diamantom kvapiek.
Na stupnici starých dlaždíc
Teplom lúčov a nezahrievaným na poludnie,
Kŕdle sťahovavých vtákov sú rozptýlené
Zvyšky skladieb, ktoré neboli dokončené v lete.
Ráno môže pod nohami trčieť ľad
A krv je zrazu studená
Sme vo veku jesenného chladu
Hasíme horúcu šťavu z hrozna.
Rustling kroky. Oheň oheň
Nad údolím vytlačeným po vysočine
A nezvratnosť letného času
Muchy, túžiace, so žeriavovou piesňou.
Postavte sa nad oheň a sprevádzajte ju
Nie zatienené výčitkami rozlúčky.
Žltá jeseň má svoje vlastné
Kúzlo očarujúce srdcom.
* * *
Tak prišla, zlatá s očami, módna jeseň ...
Spí pod váhou jabĺk v daždi utopenú záhradu
Na jeseň loptu drvivá drby nesú tajomstvá
O poslednej láske, neviditeľnej v zoskupení Plejád,
To zostúpilo z neba, ktoré klepalo na rám veselej hromady,
Ponúka zlaté mince pre brezy sochory ...
A choďte, nenechajte neočakávaného, neskoroho hosťa vstúpiť do domu
A neverte tomu - je to stále vážne znepokojujúce.
A zdalo sa, že úsmev sa v poslednej dobe zahreje
Tango jasného dňa v odrazoch iskrivých očí.
Bezstarostné, mladé leto sa šírilo v parkoch
Nepustiť ani hodinu
Tak prišla omamne pikantná jeseň.
Na lavičke pri rieke sedíme s ňou a ticho objímame ...
S hravým lúčom na chrámoch nechajte šedivé vlasy tieňovať ...
Žiadam odo mňa indické leto, aby sa neponáhľali odísť ...
Urobte si čas na odchod, môj úžasný pád, netreba.
Choďte so mnou na koberec smutných uličiek
Moje indické leto, si môj, smútok a radosť
Na pokraji dažďov sa za mňa ľutujú teplé dni.
* * *
Okrúhle jazero. Zrkadlový povrch.
Vŕby pozdĺž pobrežia - pečať bolesti -
Flexibilné vetvy namočené do vody,
Slabá obloha v kolíske sa húpa.
Šírenie javoru sa rozšírilo po farbe.
Je bezpochyby zamilovaný do horského popola ...
Palina palina vonia a mätou.
Trávy vyschli, odvedú sa na cestu.
V sladkej konverzácii sú brezy hlučné.
Vietor sníma ich žlté oblečenie.
Pomaly kopím cestu ...
Odstráníme nite z viečok.
Na oblohe sa smutne zavrčal klin
rozlúčka s ruskými eposmi.
Pokojné vlnky jesenné vlnky -
Indický letný čas je zlatý!
* * *
Čo by mohlo byť krajšie a krajšie
Priateľský úsmev zo septembra:
Modré krúžky v nebeskej miske
Stúpa. A daly, so zlatom smútku,
Stretch pavučiny
Pokúšam sa udržať úžasný okamih ...
Och, indické leto, jasné pripomenutie.
Posledný dych a osvietená tvár.
Stále kĺza, hladí, lúče a nemŕtvi.
A slnko po chvíli prchne.
Len trochu a nechajú ich hrkálka,
A stonanie vetra, záblesky dažďa.
Len trochu, trochu - užívajte si
Transparentnosť a vyslovené ticho.
Dajte nádej migrujúcim vtákom
A choďte s prírodou do iného sveta.
* * *
Žeriavy ticho stonajú,
Chmýrová kvapka na pobrežných kríkoch ..
Vo svetlých šatách na poli prišlo indické leto,
Indické leto odchádzajúcej krásy.
Pretože horský popol sa rozhorel ako plameň
Šepkala znudená túžba.
Indické letné plače za slabých dažďov
Leto chce byť dievčenská jar.
* * *
Jasná obloha je krištáľovo
Počasie je trochu čerstvé
Príroda je smutná a smutná
A radostné a dobré.
Prechádzka po ceste sa zahreje
Úsmev jesenného neba
A mám rada indické leto
Ako ženy chodiace do lesa!
To neznamená, že slnko slabo svieti,
Ale koberec na lúke sa zmenil:
Už kvitnúce jesenné kulbaba,
A žltá púpava vybledla.
A je zbytočné sa na to sťažovať
Keď už hovoríme o jeseň, ktorý prišiel, -
Bezohľadné leto ma odmeňuje
Kulbaba sa darí až do novembra!
* * *
Takže všetko - nečakajte na otepľovanie.
Obloha bola plná šedého zamračenia
Dážď búšiaci do okna -
Monotónne, tvrdé, smutné.
A aj keď viem: ešte len prídem
Prúd krátkeho indického leta
Každopádne - nečakajte na otepľovanie,
Uvedomte si, že ich pieseň je úplná.
Chlad vyvoláva tlak na oblečenie
Nebo sa snaží smútiť za stratu ...
Indické leto, smutná lož
Milujem ťa, ale neverím.
Maskuješ rozklad teplom
Tak bezmocní, tak vinní
Iba prostredníctvom iluzórneho návratu
Viditeľná je iba nemožnosť rozpadu.
Čo robiť s lietaním lístia?
Indické leto, svätá naivita,
Koniec koncov vás to zradí hlavou
Neskorý smútok a bolesť.
O môj priateľ, identifikuj, chyt:
V prírode známe meta.
Je to v našej jesennej láske
Nič z indického leta?
Ó môj priateľ, uvedom, nasleduj
Táto náročnosť chladných svitaní -
A nečakajte na otepľovanie, nečakajte
Indické leto je len výzor leta ...
* * *
Indické leto nás opäť vládne
Dobrý a čistý východ slnka
Gossamers žiari v noci -
Je indické leto.
Hovor so mnou. Nebuď ticho!
Indické leto nás opäť vládne
Všetky pokryté karmínovými listami,
A zase harmonika niekde spieva
Počul som piesne starého motívu.
V parku zdobené javormi,
Žiarivé svetlé lístie.
Iba starý dub je stále zelený
Áno, z hladkých závratov.
Indická letná mládež sa vrátila!
Sme nadšení a priťahovaní k sebe.
Ako sa prebudil stará rozprávka
Šušťanie listov k nám hovorí.
* * *
Dnes prejdem lesom
Ľahké chôdze z indického leta
Pijem jarnú vodu
Mŕtve z azúrového svetla.
Chyťte lúč slnka v dlani mojej ruky
Budem sedieť a odpočívať pod horským popolom.
Eh, teraz by som počul akordeón ...
Vidieť klin do diaľky.
Spustite cestu k toku
Budem obdivovať farby,
Milujem les ... milujem
Tieto háje, kvety.
Nos slávneho šikana sa trhol
Čoskoro odletie do apríla,
Všetky lístie z vetiev poletí okolo
Indické leto - zostal týždeň.
Počúval by som jeho pieseň,
Čo vyleje magickú flautu.
Prídem, napriek tomu počkám ...
Spolu s prvou jarnou kvapkou.
* * *
Okrúhle jazero. Zrkadlový povrch.
Vŕby pozdĺž pobrežia - pečať bolesti -
Flexibilné vetvy namočené do vody,
mizerná obloha v kolíske hojdačka.
Šírenie javoru sa rozšírilo po farbe.
Je bezpochyby zamilovaný do horského popola ...
Palina palina vonia a mätou.
Trávy vyschli, odvedú sa na cestu.
V sladkej konverzácii sú brezy hlučné.
Vietor sníma ich žlté oblečenie.
Pomaly kopím cestu ...
Odstráníme nite z viečok.
Na oblohe sa smutne zavrčal klin
rozlúčka s ruskými eposmi.
Pokojné vlnky jesenné vlnky -
Indický letný čas je zlatý!
* * *
Na lúkach zazvonili zvony
Zahnutý v poliach chrpy
A biele hmlové krúžky
Ráno sa vrhli pri rieke.
Nezaťažili sme snehové búrky,
Zlé vetry nedostali tvár
Odleteli už iba vtáky -
Nepokojné deti Zeme.
Toto je len začiatok rozlúčky
Toto je jesenné sivé svitanie -
Indické leto, je čas rozkvitnúť
Swanova pieseň zo septembra.
Krásne básne o indickom lete a žene
Je čas prírody zvláštneho svetla,
mäkké slnko, najjemnejšie teplo.
Volá sa to indické leto.
a v rozkoši argumentuje samotná jar.
Už na tvári starostlivo sedí
lietanie, ľahký web ...
Oneskorené vtáky spievajú tak nahlas!
Ako nádherné a hrozivo horia záclony!
Silné sprchy už dávno zmizli
všetko je dané do tichého a tmavého kukuričného poľa ...
Čoraz častejšie som z pohľadu šťastný
menej a menej žiarli.
O múdrosti krásneho indického leta,
s radosťou vás prijímam ... A predsa,
moja láska, kde si, no tak, kde si?
A háje sú tiché a hviezdy sú prísnejšie ...
Vidíte - je čas na hlad,
a zdá sa, že čas je večne rozdelený ...
... A až teraz chápem, ako na to
milujte a ľutujte a odpúšťajte a rozlúčte sa.
* * *
V septembri sú chodníky husto
pestované listy ležia.
September je populárne smutný
Nazvali to indické leto.
Len toto:
iba autá sa zastavia,
pred úsvitom nad riekou
smiech dievčat neprestáva!
Vidíte, že žijú zábavne -
šaty hladia, kučery sú skrútené,
na vyčistenej lúke
topánky plávajú.
A budú spievať pieseň
vŕba sa ohne k prúdu
stará breza sa bude chvieť:
pamätať na jeho mladosť.
Mesiac vyjde do neba
ale ona nevie:
či už je to indické leto
alebo dievčenská jar ...
* * *
V ruských lesoch v septembri
Vlna listového pádu sa prehnala.
Koľko smútku na jeseň
A aká radosť pre oči!
Vädnutie, ale srdečné -
Asi z karmínovej zelene.
Čo môžete urobiť, čas uplynul
Young ... Ale je pekné si pamätať.
Ako krátke viečko ženy,
Zmena má tragickú povahu
Ale - s dôstojnosťou ženy - túžba
Nezobrazí sa s ľuďmi.
Áno, veľa smutných znamení
A akoby som na to zabudol ...
Drahšie ahoj na rozlúčku
Odchádzajúce indické leto.
* * *
Jeseň je meniteľná:
Má svoj vlastný termín pre všetko.
Indické letné ženy -
Ako šťastná skala.
kaluže zaporosheny
Žlté lístie.
Všetky chodníky sú upravené,
Možno si oddýchnuť? ..
Ale duša je ako tulák
Volanie späť na cestu:
Raduj sa
A letieť za letu.
Echo zbohom -
Žeriavový klin.
Vo svete vädnutia -
Záblesky horského popola.
Ak ste unavení
Alebo žiješ v zármutku
Pád lístia padá
Chyť vás.
Spider Web Light -
Z minulého vlákna ...
Pocity sú nesebecké -
Verte a milujte ...
Jeseň je meniteľná:
Má svoj vlastný termín pre všetko.
Indické letné ženy -
Ako šťastný rock ...
* * *
Tak prišla, zlatovlasá módna jeseň ...
Spí pod váhou jabĺk v daždi utopenú záhradu
Drby na jesennej gule - vietor nesie tajomstvá
O poslednej láske, neviditeľnej v zoskupení Plejád,
To zostúpilo z neba a narazilo na rámček banda jeřábov,
Ponúka zlaté mince pre brezy sochory ...
A choďte, nenechajte neočakávaného, neskoroho hosťa vstúpiť do domu
A neverte tomu - je to stále vážne znepokojujúce.
A zdalo sa, že úsmev sa v poslednej dobe zahreje
Tango jasného dňa v odrazoch iskrivých očí.
Bezstarostné, mladé leto sa šírilo v parkoch
Nepustiť ani hodinu
Tak prišla omamne pikantná jeseň.
Na lavičke pri rieke sedíme s ňou a ticho objímame ...
S hravým lúčom na chrámoch nechajte šedivé vlasy tieňovať ...
Žiadam odo mňa indické leto, aby sa neponáhľali odísť ...
Urobte si čas na odchod, môj úžasný pád, netreba.
Choďte so mnou na koberec smutných uličiek
Moje indické leto, si môj, smútok a radosť
Na prahu dažďov teplých dní mi to neľutuj.
* * *
Zlato-okrídlená jeseň so spadnutými listami šepká.
Kráčam po ceste medzi tenkými priehľadnými osikmi.
Prečo duša (alebo čo?) Nádej na niečo,
Zakryli ste nahotu svetských šedivých vlasov listovým pádom?
Indické leto, počkajte chvíľu! Neutekajte utajene, pokorne.
Vy a ja máme stále o čom hovoriť a mlčať.
Moja ženská zrelosť so skutočnou skúsenosťou
Užitočné, keď nemôžem upokojiť beznádej.
Ešte musím vyliezť na kľukatú cestu.
Naraziť a spadnúť do chladu žulové kamene.
Ale pýtam sa na osud - žiadny dar, žiadny dobrý, žiadny milosrdenstvo ...
Nenechajte sa uniesť vo vetre nepolapiteľných dní.
* * *
Slnko striekalo za úsvitu
Do polí sa vysypala červeno-červená
A karmínové vlákno drahokamov
Svitanie rozhádzané lesmi.
Indické leto je zlatý čas
Budí srdce, horí.
Momentálne nemám pokoj
A duša plače, spieva.
Indické leto, Indické leto nad Ruskom -
Zlatá, ale nie príliš dlho.
Na modrej oblohe ľahké kŕdeľ žeriavov
Indické leto letí mimo dvor.
Monogramy ruských slnečníc
Kruhový objazd láka kolotoč,
Vo svetlohnedých vrkočoch sa krúti so šarlatovou stuhou
Zlomyseľný tanec.
Za mesačného svitu strieborná rieka
V mlieku z pobrežnej hmly.
Dievčatá nemôžu spať v indickom lete,
Piesne potichu tečú až do rána.
Za lesom začujete krik bláznov
Voňavé bylinky šíria drogy,
A darebák mučí moju dušu -
Srdce láme bláznivú pieseň cigánov.
* * *
Indické leto rozptýlené listy.
Indické leto bolo inšpirované smútkom.
Indické leto prehrabané myšlienky
Úplne sa točil, nech to je.
Nechajte trpiace znova spievať
Nech to náhle kvapká.
Znovu mi vietor priniesol túžby
Pod žltnúcou plachtou hája.
Indické leto dalo nádej
Zasľúbená blaženosť a raj.
Ste znova mladí ako predtým
A v mojej duši milostivý máj.
Indické leto - strieborné vlasy
Prechádzajúci krásny čas
A láska, ohlušujúci hlas
Naše jesenné, jasné dary.
* * *
Indické leto vyrazilo
Vášeň plameňa západu slnka.
Roztrhaný javorový list
Na jeseň valčík - neodvolateľne.
A kalina zapácha
Zapletené do webu.
Ráno mráz na tráve
Kvapky s crunch - modré.
Na vidieckej ceste
Listovník riadi vetra.
Odvádzam horkosť zo svojho srdca
A topí sa v očiach smútku ...
Škoda, že leto odchádza
V ozdobenej vzdialenosti.
* * *
Hlučné, indické leto vymrelo
Gossamer rozptýlené listy niekde.
A dnes vystrelilo stádo žeriavov,
A hystericky kričia, odletia preč.
Modrý večer prešiel cez rieku,
Koľkokrát sa s vami hádali bez dôvodu.
Občas utekať k inému dievčaťu
A vytekala si slza do očí, vydržali ste.
A dnes zlé mraky poháňajú vietor,
Teraz ste išli k inému - je lepší.
Tak prečo ho obťažovať veslarom
Ste smutní z pohľadu stáda žeriavov.
Vera vie, že ma stále miluješ
Aspoň raz a pobozkať druhého.
Pred svitaním prídete ku mne znova
Uvidíme sa s vami indické leto.
* * *
Žeriavy ticho niekde kope,
Znížte sa na pobrežné kríky
Indické leto vyšlo vo svetlých šatách na poli -
Indické leto odchádzajúcej krásy.
Javorové listy osprchované na ceste
Ticho putuje po zemi.
Oh, na čo myslíš, Alena,
Do studeného jesenného okna?
O to viac nervózny úsmev na vašich perách
Váš zamyslený vzhľad je smutnejší.
Toľko rokov sa brána neotvorila,
Po mnoho rokov sa vojak nevrátil.
Pretože horský popol sa rozhorel ako plameň
Šepkala mrzutá túžba.
Indické letné výkriky za slabých dažďov, -
Leto chce byť dievčenská jar.
* * *
Modrý večer znova klesol
Vietor plače a klepe na okno
A v duši, akoby v púšti,
Prázdne, osamelé a tmavé.
Je zrejmé, že indické leto je hlučné,
Slávik pískal na záhrade
Nechali ste ma bez odpovede
Dnes som k vám neprišiel.
Sladký vietor, nekričte, nie
Prežil by som iba zimu
Prejdem bez toho, aby som sa pozrel dolu
A nikdy nebudem smutný.
Je zrejmé, že indické leto je hlučné,
Slávik pískal na záhrade
Nechali ste ma bez odpovede
Dnes som k vám neprišiel.
Nečakám na odpoveď,
Hlúpy vietor, nestratím sa
Je škoda, že indické leto vybledlo
Slávik pískal na záhrade.
Je zrejmé, že indické leto je hlučné,
Slávik pískal na záhrade
Nechali ste ma bez odpovede
Dnes som k vám neprišiel.
Zaujímavé básne, indické leto prišlo
Namáčanie na slnku je také sladké.
A leto, akoby nekončilo.
Len podvod? Aká škoda!
Škádlení ma celý deň
Jeseň sa smeje. Toto leto
Nazýva sa to zženštilý. „Všetky starosti
Odísť, “akoby niekto šepkal.
Nedbanlivo sa riaďte radami.
Snažím sa všetko všimnúť.
Namočte sa. Pamätať. A možno
Naučte sa svoju lásku
Žije v krátkom indickom lete.
* * *
Bezohľadný zázvorový list
Jesenná podstielka jesenných mincí.
A tu na Sibíri hovoria:
„Je tu indické leto“
Ako umelec priadky morušovej
Vystrelil dni z pavučiny.
Gossamers stúpajú vo vzduchu
A vzory na steblách trávy sú pletené.
Žeriavy blikajú v oblakoch
Večer sa naplní ľahký smútok
Indický letný vŕba západ slnka
Objíma ženu za plecia.
* * *
Jesenný deň prechádza do kopca
Pri rieke šepot starých vŕb
Pri plote je podrezaná breza
Bohužiaľ ohýbanie pobočiek.
Septembra frolics na prechádzku
So zelenými listami, ktoré zafarbia na žlté
A indické leto v uličke
Srdečne ma pozdravuje.
V záhrade je všetko načas:
Konzervované paradajky
Otvorte zaseknutie okna
Dodáva sladkú arómu.
Je to dobrý deň, ešte žiadny vietor
A všetky hmly sú pred nami
A asi sto kilometrov
Už prší.
Neverím v príznaky,
Keď je v odvahe
Indické leto tancuje jeho valčík
Lístie na ulici kruhu.
* * *
Takže znova, naše indické leto.
Prekvapený zázrakom blázonom.
Indické leto, Indické leto, Indické leto -
Slnko, pavučiny, teplo.
Rosa sa opäť rozrastá na lúke.
Opäť vedie akordeón.
Opäť brezy v farebných vzoroch
A kvety topoľoviek.
Takže znova, naše indické leto.
Prekvapený zázrakom blázonom.
Indické leto, Indické leto, Indické leto -
Slnko, pavučiny, teplo.
Opäť počuť gitary hrubej sily.
Opäť táboráky a iskry do neba.
Opäť básne, láska a presvedčovanie
A objav tajomstva zázrakov.
Takže znova, naše indické leto.
Prekvapený zázrakom blázonom.
Indické leto, Indické leto, Indické leto -
Slnko, pavučiny, teplo.
Opäť nás lákavá cesta priláka.
Znovu sa stretneme s červeným úsvitom.
Vzdialená vrátnica ožila znova.
Budem prezentovať kvety svojmu milovanému.
Takže znova, naše indické leto.
Prekvapený zázrakom blázonom.
Indické leto, Indické leto, Indické leto -
Slnko, pavučiny, teplo.
Indické leto, Indické leto, Indické leto -
Slnko, pavučiny, teplo.
* * *
Namáčanie na slnku je také sladké.
A leto, akoby nekončilo.
Len podvod? Aká škoda!
Škádlení ma celý deň
Jeseň sa smeje. Toto leto
Nazýva sa to zženštilý. „Všetky starosti
Odísť, “akoby niekto šepkal.
Nedbanlivo na základe rady
Snažím sa všetko všimnúť.
Namočte sa. Pamätať. A možno
Naučte sa svoju lásku
Žije v krátkom indickom lete.
* * *
Prišlo indické leto, ktoré rozšírilo web,
Nech to nie je raj, ale veľmi blízko raja.
Idem a brúsim motív Jodassena
A huby, ktoré prielom, zbieram.
Indické leto - nádherná mŕtvica na jesennom plátne,
Slnečný lúč na mrazených dlaniach.
Chodím a moja rozkoš sa do mňa nezapadá
A huby nezapadajú do koša.
Chodím v jesennom lese, po pavučine do obočia,
Zahmlené bez toho, aby ste si toho všimli
Že som vzhľad mojej milovanej ženy, mojej jedinej
V každom pohľade na indické leto sa stretávam.
* * *
V októbri sa kúzlo leta vrátilo
Toto sa opakuje: „To nemôže byť!“
Slnko niekde opäť získalo silu
Hlavy v lete strieľame.
Ženy si opäť vyzliekli šaty
A jarné kvety v ich očiach
Ale duše neprinášajú skutočné nádeje
Na stromoch - žlté lístie.
Indické leto je už neskoro
Leto v septembri sa stratilo
Celý mesiac niekde odkladá,
A prišlo to daždivé októbra.
* * *
Horí ako cigareta
Na listoch západ slnka zamrzol.
Dva indické letné lístky
Kúpil som to na jeseň.
A prečo? - A ja neviem,
Pretože nejde o otázku:
Meškam s vami
Do posledného motora
A potom unavený pohľad
Krúži prázdnu stanicu
Budem stáť vedľa teba
A poviem: „Vedel som to!“
* * *
Stále zelené kopce.
Trochu viac tepla a svetla.
A biely mráz v zime
Choďte preč, horí, indické leto.
Horiace mosty do minulosti.
Všetky nepokoje farieb sa v okamihu zrútili.
Oheň horí na jeseň
V šedom závoji jemnej čipky.
Kde je deň, horí
Na chvíľu z tmy
Západ slnka zrazu upúta dušu ...
* * *
Jeseň, ale vôbec nie zima,
Slnko osvetľovalo Zem svetlom
Indické leto začalo svoju cestu
Cesta posledného rozchodu s letom.
V nitiach nebeskej siete
Listy na stromoch sú zlaté
Úžasná posledná krása
Pre dušu a srdce, sväté dni.
Siver ešte nezavolal,
A odvážne vážky krúžia
Stalo sa to ako zrkadlo, rieka
Mraky v ňom sú orámované viničom.
Obloha je modrá
Radosť je cítiť v prírode
A okolo je tiché ticho,
Ale v takom počasí nebude dlho.
Vlny vody stúpajú
Silný vietor prinesie zlé počasie
Indické leto je vždy krátke
Odchádza to ako indické šťastie.
* * *
Dajte indické leto na jeseň
A včera tu bola teplá modrá
Pokojná obloha v diaľke.
Dajte indické leto na jeseň
Pavučina priehľadnej lásky.
Dajte tento moment prekvapenia
Kde v povahe duše je milosť.
Posväťte našu vieru trpezlivosti
A naivita je najlepší sen.
Osudy a ľudia sa vracajú
A vlaky idú na nástupište.
Návrat bude vždy -
Nebude to navždy preč.
Nech sa na chvíľu, na chvíľu vrátia
A láska a pekné dni ..
Nechajte sa prebudiť indické leto
Kam pôjdu všetky tvoje bolesti ...
* * *
Indické letné krátke dni
Sú pre mňa nekonečné.
Dychtivo vdýchnem jeho arómy.
A obdivujem výbavu prírody.
Nechoďte preč, indické leto, počkajte minútu,
Dovoľte mi užiť si vašu krásu.
Šťavnaté červenanie a iskru v očiach,
Berry plácne na pery ...
Váš jedinečný úsmev
Šušťanie listov medzi žltými uličkami.
Dovoľte mi sedieť s vami, drahý, ďalší
A držte sa starosti.
A na oblohe sa rozšírila vodováha
Je to škoda, nemiluje pomazaný trill.
Javor v ohnivej červenej mysi
Rowanové kefy už boli fúkané.
Zvyšok si vezmem so sebou v zime
Indické letné chvíle sú také sladké.
Načítava sa ...